Přejít k obsahu | Přejít k hlavnímu menu
Rozhovor
14. prosince 2021
Pre stredne veľké stavebné firmy je do budúcnosti takmer nutnosťou zvyšovať obrat a pôsobiť po celom Česku. „Regionálnosť v stavebníctve sa skončila,“ hovorí Ondřej Wachal, prokurista okremrížskej stavebnej firmy VW Wachal. Tá rozšírila svoj záber napríklad na Slovensko, kde sa podieľa na rekonštrukcii Bratislavského hradu.
Firme sa darí uspieť pri verejných zákazkách na nemocnice alebo školy. Založil ju prokuristov otec Viliam Wachal. Ako jeden z prvých v Česku podnik vložil do trustového fondu.
V rodinnej stavebnej firme, založenej v roku 1991 v Kroměříži jeho otcom Viliamom, pracuje Ondřej Wachal zatiaľ ako jediný z troch potomkov. Vo firme pomáhal so zákazkami a zmluvami už pri štúdiu ekonómie na VŠE v Prahe. Od roku 2011 pôsobí vo firme naplno. V roku 2016 sa stal prokuristom, ktorý je zodpovedný za ekonomiku a prevádzku. Stavebná firma VW Wachal je už takmer päť rokov súčasťou trustového fondu. Tento rok čaká obrat asi 600 miliónov českých korún.
Najviac v tom, že má jasnú štruktúru a profesionálnejšie riadenie. Vznikala už skôr, ale po kríze 2008 nám veľmi klesol obrat a zastavilo sa to. Otec musel prepustiť kolegov na obchod a výrobu a začať zase všetko robiť sám. Mne to paradoxne neskôr pomohlo, pretože keď sa manažérske funkcie zase obnovili, začali ich robiť ľudia, ktorí sú mi vekovo bližšie ako otcovi.
Tak 60 až 80 percent. Závisí to z roka na rok. Výhoda je, že za ne dostaneme vždy zaplatené. Máme z minulosti pár zlých skúseností, v jednom prípade sa súdime desať rokov. Na druhú stranu, súkromní investori síce škrtajú ako prví, ale o to rýchlejšie sa oklepú.
Viac sme sa pustili na slovenský trh. Premýšľame aj nad väčšou špecializáciou, napríklad o zakladaní stavieb alebo stavbe betónových monolitov. Paradoxne nám v tom bráni to, že máme dosť práce a nemôžeme sa tomu plne venovať. Môj otec predtým hovorieval, že nechce, aby sme mali väčší obrat ako 700 miliónov korún. Lenže to boli úplne iné marže. Réžia zatiaľ stúpla, napríklad aj preto, že na stavbách je viac papierovania, a tým pádom aj viac ľudí.
Tak nejako. Zároveň je tam vždy neistota. Teraz sme prišli o dve zákazky, kde sme boli na prvom mieste. Zadávateľ ich zrušil kvôli prekročeniu ceny, ktorú nebol schopný financovať. Tento rok tak obrat neprekročí 600 miliónov. Výpadok veľkej zákazky sa nedá rýchlo nahradiť, ale už teraz máme na budúci rok asi 750 miliónov. Vždy máme strach, aby sme plánovanie neprepálili, pretože potom hrozí, že zákazky nebudeme mať s kým robiť.
Záleží, čo sa do nich započítava. Napríklad my môžeme mať maržu 10 percent a iná firma 3 percentá, ktoré sú vo výsledku väčšie ako tie naše. My započítavame do nákladov veci spojené so stavbou a samozrejme ľudí, ktorí tam robia. Nedávame tam správnu réžiu či záruky ani odvody materskej firme. Keď veľké stavebné podniky povedia, že majú maržu tri percentá, už neuvedú, že ďalších päť percent odvádza matke a majú to v zákazke ako náklad.
V poslednej dobe je toho veľa, pretože sú pri zákazkách potrebné referencie a rôzne zručnosti ľudí. Zase toľko to ale nepreferujeme, pretože náklady sú vždy vyššie – veľa pozícií sa musí zdvojovať, aby bola kontrola – a zisk je polovičný. Naša ideálna zákazka je medzi 100 a 200 miliónmi českých korún. Keď je polmiliardová, radšej sa spojíme s väčšou spoločnosťou.
Skôr mám pocit, že my sa tlačíme do zákaziek im. Pred minulou krízou veľké stavebné firmy nezavadili o projekt pod 100 miliónov, potom sa uchádzali aj o výrazne nižšie. Teraz zatiaľ nevidím, že by ich menšie zákazky zaujímali. Pri otváraní obálok sa ale bežne stretávame s Hochtiefom, Metrostavom a ďalšími veľkými hráčmi. Podľa mňa regionálnosť v stavebníctve skončila. Tí, ktorí fungujú len v jednom regióne, sú odsúdení tým ostatným robiť subdodávateľov alebo realizovať rádovo menšie zákazky.
Máme 90 zamestnancov a iba 15 z nich sú murári. Ostatné sú technici a stavbyvedúci. My vieme na stavbe nájsť dobré riešenie, uriadiť to a zarobiť na tom. Nezvládneme konkurovať menším stavbárom pri zákazkách do 10 až 20 miliónov, pretože oni to postavia s vlastnými ľuďmi. Naša výhoda začína až pri vyšších obratoch.
Skôr priemyselné stavby. Aj keď sú tam menšie marže, stavajú sa rýchlo a za pol roka je hotovo. U bytoviek je to dlhodobé. Veľa stavebných firiem sa do nich nehrnie, pretože developeri veľmi dobre vedia, kde vás môžu nachytať. Robí sa to skôr kvôli obratu, než že by sa na tom dalo veľa zarobiť.
To sme skúšali, ale bohužiaľ sme začali v najhoršom možnom čase. Pred krízou v roku 2008 sme kúpili pozemky aj stavali. Až keď kríza prišla, začali sme predávať. Nakoniec nám zostal bytový dom v Ostrave, kde sa väčšina bytov prenajíma. Dopadlo to ale nakoniec dobre. Iný projekt nám však už nevyšiel. Development je úplne iná disciplína. Na kúpe pozemku nachystaného na stavbu sa nedá zarobiť. Musí sa kúpiť lacná pôda a až potom zmeniť na stavebnú parcelu. To je ale práca na roky – či už ide o zháňanie povolenia, alebo presviedčanie ľudí, aby so stavbou súhlasili.
Na to sme doplatili v roku 2016, keď sme boli jedinkrát v strate. Čakali sme mierny zisk a namiesto toho počas kvartálu stúpli ceny materiálu a práce niekedy až o 20 percent. Pokiaľ je zákazka rozvrhnutá na dva roky, nedá sa potom už dostať do zisku. Zlepšilo sa to v rokoch 2017 a 2018, kedy sme si mohli konečne dovoliť zvýšiť ceny.
Žiadnu stavbu sme našťastie nezavreli. Odchod zahraničných robotníkov stavby spomalil, ale zvládli sme to. Nepotrebujeme naraz stovky ľudí, dokázali sme zohnať ďalších. Tiež sme tento rok rad stavieb dokončovali a potrebovali skôr iné profesie ako murárov z Ukrajiny, napríklad vzduchotechnikov, elektrikára a maliara.
Chceli sme priviesť 10 ľudí z Nepálu, pretože vedia anglicky a ich školstvo je založené na britských normách. Takže pre nich práca v Európe nie je problém. Nakoniec sa to nepodarilo kvôli administratíve. Výhoda pracovníkov z Nepálu je v tom, že tu chcú byť dva až tri roky, zarobiť si a odísť. Chcú pracovať a neriešia toľko iné ponuky. Naopak Ukrajinci v Česku časom zakorenia a dajú sa ľahšie zlákať na prechod inam.
My zatiaľ máme na budúci rok viac práce ako tento rok a ďalej súťažíme. Trochu mám strach z toho, čo urobí štát. Stále rozdáva a zrazu bude musieť škrtať. V stavebníctve je vždy problém, keď sa prestane priebežne investovať. Kraje, ktoré sú významnými zadávateľmi, tento rok tiež kvôli covidu prídu o časť rozpočtov. Zatiaľ v zdravotníctve a školstve investície pokračujú, my sami máme niekoľko projektov. Kľúčové bude, či sa bude stavať infraštruktúra. To síce nie je pre nás, ale veľké firmy nám potom nebudú toľko konkurovať inde.
Ak by firma nebola naša, tak asi nie. Problém stavebníctva je v tom, že je dosť skostnatené a neefektívne. Stále sa na niečo čaká. Asi by ma to ťahalo k automobilovému priemyslu, ktorý je naopak veľmi digitalizovaný. Ja som toho fanúšikom. Možno k väčšej digitalizácii stavebníctva nakoniec pomôže covid. Zrazu išli veci, ktoré si predtým nikto nedokázal predstaviť. Nevidím dôvod, prečo by raz všetko papierovanie na stavbe nemohlo prebiehať digitálne.
Častá bolístka je v tom, že rodinní príslušníci nemajú jasné zadanie, čo majú robiť. Ja sa vo firme pohybujem od 15 rokov. Cez prázdniny som si skúšal prácu na stavbe, pri štúdiu na všetko som pomáhal s tendrami, zmluvami a objednávkami. Po dokončení ekonómky som v roku 2011 zvažoval, či ísť inam. Ale dobrá práca úplne nebola a ja som nechcel strácať čas. V roku 2016 som ako prokurista prevzal celú ekonomiku a prevádzku.
My sme boli v Česku možno jedni z prvých, kto vytvoril trustový fond. Do neho otec vložil všetky firmy. Každodennej rutine sa síce už nevenuje, ale stále je aktívny. A rad partnerov chce pred podpisom zmluvy stále vidieť jeho. Ani ja som podnik neprevzal. Mám dvoch kolegov na rovnakej úrovni – výrobného a obchodného riaditeľa – a nad nami všetkými je otec.
Budeme sa rozhodovať, či ho predĺžime. Ono daňovo nie je jeho zriadenie výhodnejšie, ale nedochádza k deleniu majetku. A zakladateľ si môže stanoviť rámcové pravidlá, ako sa má s majetkom nakladať a kto z neho má mať prospech. Premýšľame o nejakých zmenách v rámci zverenského fondu, ale vo všeobecnosti to funguje.
Petr Zenkler
článok vyšiel na www.hn.cz
Fotografie:
Václav Vašků/Economia, VW WACHAL a.s.
Zdieľať na sociálnych sieťach
Stavebná firma s vlastnou predajnou stavebnín, vybavená kompletným strojným zariadením pre celý rozsah stavebnej cinnosti.
Neváhajte a kontaktujte nás. Radi zodpovieme všetky vaše otázky, predložíme vám nezáväznú cenovú ponuku alebo vám poskytneme prístup do demoverzie našich produktov.
ICE Industrial Services a.s.
V Žďári nad Sázavou vzniká unikátna 3D tlačiareň betónu. Spoločnosť ICE Industrial Services, ktorá sa špecializuje na automatizáciu výroby najmä v automobilovom priemysle, chce využiť svoje skúsenosti a teraz sa zameriava na vývoj 3D tlače stavebných materiálov. Cieľom týchto aktivít je tlač prvého monolitického objektu v občianskej výstavbe v tomto roku.
LUNYS, s.r.o.
Z malého predavača zeleniny a ovocia na podtatranských trhoviskách až k najväčšiemu obchodníkovi na Slovensku v brandži. Tak jednoducho môže znieť príbeh podnikateľa Petra Kaňuka a jeho spoločnosti Lunys, ktorá začínala v plechovom stánku na popradskej tržnici.
Takmer 17 rokov bola personálnou riaditeľkou vo svetovej agentúre Thomson Reuters a mala na starosti napríklad aj krajiny bývalej Juhoslávie počas vojnového konfliktu v druhej polovici 90. rokov. Dnes patrí medzi najvyššie postavené manažérky v slovenskom priemysle.
